Jáno Vasilko - nové malby “Untitled”
Väčšina malieb, ktoré som vytvoril za posledný rok, nesú názov Untitled. Sú abstraktné a neviažu sa k ničomu konkrétnemu ani určitému. Výjavy, štruktúry či kompozícia majú byť absolútne očistené od reality. Myslím si, že táto úloha je u mňa na dlhé obdobie a ešte nie som na konci cesty. Dôležitým aspektom tohto všetkého je prehádzanie postupov.
Zmenil som základne princípy prístupov v mojej tvorbe. Alebo úplne presne - zmenil som prácu na systéme sérii. Doteraz môj system fungoval na základe výberu témy, ktorá charakterizovala sériu. Zháňal som informácie o problematike, o autoroch, ktorí sa ňou zaoberali predomnou a tak podobne. V podstate sa dá povedať, že som vedel čo chcem a do čoho idem. V mojej najnovšej sérii však ako bude vyzerať konečný výsledok.
Základným cielom je domaľovať sa k tomu. Ak by som to mal popísať podrobnejšie, tak ide o proces kde samotný čiastočný výsledok má nasmerovať ďalšiu cestu. Ide o to, byť neustále otvorený novým impulzom a náhodam, ktoré tvorba prináša. V takom prípade musí byť vytvorený priestor pre improvizáciu a vizuálnu obrazotvornosť. Systém je taký, že každý dokončený obraz ukazuje cestu. Vždy keď dokončím danú kompozíciu, otvára sa predomnou veľké množstvo možností. Človek musí vykonať rozhodnutia, kde, kedy a ako, sa ktorým smerom vyberie. Mohol by som to prirovnať k myšlienke výletu.
Existujú dva typy ľudí, dva prístupy ako sa na výlete správame. Prvá možnosť je taká, že si všetko dopodrobna naštudujeme a naplánujeme. Vieme kam ideme, ako to ma vyzerať (pozrieme si to na nete), čo koľko stojí, kde budeme bývať atď. Zatiaľ čo druhá možnosť je taká, že sa z ničoho nič zbalíme a vydáme sa na cestu. Nevieme kam, na ako dlho. Najbližší stop o tom rozhodne. Po ceste objavujeme nepreskúmanú krajinu. Vznikajú živé a nepripravené situácie s dopredu neurčeným scénarom, kde sa otvárajú možnosti dobrodružstva a nečakaných zážitkov.
Takto nejako by som opísal aj spôsob mojej súčasnej tvorby. Momentálne som na výlete bez mapy a plánu cesty. Vždy keď ma hocičo zaujme, zastavím sa a nechám sa daným miestom fascinovať. V momente, keď sa rozhodnem ísť ďalej, tak odchádzam niekam inam. Istým spôsobom sú moje súčasné maľby akýmisi denníkovými zápiskami. Netýkajú sa však zážitkov z normálneho bežného života. Sú skôr stopami procesov, dejov, ale aj náhod, so svojími vlastnými zákonitosťami, väzbami a logikou.
Jáno Vasilko
